Majoránka

(Majorán záhradný – Origanum majorana)

Pôvodne bola udomácnená v Stredozemí, pestovali ju už starí Egypťania, Gréci a Rimania a počas križiackych vojen sa rozšírila do ostatnej Európy.

Výskyt: Pochádza pôvodom zo severnej Ameriky, Prednej Ázie a južnej Európy. U nás sa pestuje výlučne iba v záhradách. Majoránka je prastará liečivá rastlina a pestovali ju už starí Egypťania. Do Európy sa dostala údajne z Jeruzalemu za križiackych vojen a od 16. storočia sa používa ako v kuchyni tak v ľudovom liečiteľstve.

Vzhľad: Spravidla jednoročná bylina z čeľade hluchavkovitých, asi 4é cm vysoká s priamymi listnatými byľami a bielymi alebo bledo ružovými drobnými kvetmi, ktoré tvoria guľaté klásky.Zbierame vňať pred rozkvitnutím (júl – august).

Vôňa a chuť: Celá rastlina je silne aromatická. Majoránka obsahuje triesloviny, horčíny a silicu. Má silný gáfrový zápach a korenistú horkastú chuť.
Použitie: Používa sa ako korenina na dochutenie polievok, omáčok a mäsitých jedál vo všetkých európskych kuchyniach. Dáva sa tiež do guláša, paštík, do udenín a je nenahraditeľným korením pri príprave zabíjačkových špecialít. Majoránka podporuje trávenie, ukľudňuje tráviaci trakt a tiež zvyšuje chuť do jedla.

Liečebné: Podporuje činnosť pečene a urýchľuje trávenie zvýšením tvorby žalúdočných štiav, upokojuje kŕče, vo veľkých dávkach pôsobí slabo omamne, účinkuje mierne močopudne a žlčopudne. Pridáva sa do sirupov, mastí, je účinná pri nafukovaní a do kúpelí posilňujúcich nervy.